Naliehavá potreba antimobbingového zákona na Slovensku
(spracované z príspevku Márie Ritomskej na antimobbingovej konferencii v r.2013 v Bratislave)
Nahliadnutím do pracovno-právnych ustanovení Zákonníka práce zisťujeme, že u nás žiadna definícia na ochranu proti mobbingu, bossingu neexistuje. Nahliadnutím do Trestného zákona je výsledok rovnaký, každý zamestnávateľ môže beztrestne mobovať a prenasledovať slovnými útokmi ktoréhokoľvek zamestnanca.
Na Slovensku sme vytvorili team dobrovoľných odborníkov rôznych profesií a začali sme oficiálne koordinovať analýzy mobbingu v rámci občianskeho združenia Práca a Vzťahy (OZ PaV), ktoré sme založili 17. 11. 2011. Naše zistenia postupne vyústili do odporúčaní a vecných postupov riešenia konkrétnych situácií, kde uplatňujeme aplikované právo, právne poradenstvo, mediačné metódy, behaviorálnu psychoterapiu, medicínske poradenstvo a legislatívne interpelácie na predstaviteľov vlády a parlamentu SR. Na OZ PaV sa obrátili so žiadosťou o pomoc už stovky mobovaných a bosovaných ľudí, táto situácia je veľmi znepokojivá. Poškodení občania a ich príbuzní svojimi požiadavkami orientujú aktivity združenia stále viac k legislatívnym zmenám.
Predsedníčka OZ Práca a vzťahy Mária Ritomská preto v parlamentných voľbách v r.2012 kandidovala ako nezávislá kandidátka na kadidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a bola s podporou antimobbingového hnutia zvolená do zákonodarného zboru SR.
Mária Ritomská apeluje na vládu SR a žiada spoluprácu na každej úrovni a v každom smere. Verí, že pokračuje príprava legislatívneho formátu zákona proti mobbingu tak, ako to v októbri 2012 sľúbil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter a následne potvrdil aj jeho štátny tajomník Branislav Ondruš.
Mária Ritomská si po príchode do parlamentu všimla sociálne patologizmy aj v parlamente. „Starí parlamentníci“, ktorí pôsobia v parlamente už 20 rokov, vôbec nevedia o problémoch našich občanov. Noví poslanci nemajú šancu presadiť nič, čo by mohlo ochraňovať slušných ľudí. Dokonca ani v parlamentných výboroch nepustia k slovu novšieho poslanca. V dôsledku tejto patológie a bossingu a mobbingu v samotnom politickom hnutí OĽaNO bola Mária Ritomská donútená opustiť toto politické hnutie. Namiesto toho, aby táto strana využila skúsenosti a vedomosti jej tímu odborníkov, donútila ju pracovať ako samostatnú poslankyňu potom, ako hneď v začiatku ej práce v parlamente odmietli už jej prvý návrh.
24. mája 2013 Mária Ritomská predniesla v parlamente komentár ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, v ktorom uviedla niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce. Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba im právne poradenstvo.Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie bezplatne. Prax je taká, že nezamestnaní nenavštevujú advokátske kancelárie, lebo vedia, že advokáti nemajú čas. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré vníma ako pokračujúce prenasledovanie.
Mária Ritomská navrhla nariadiť vyhláškou inšpektorátom práce a úradom práce:
1. Sledovať okolnosti prepúšťania z práce tabuľkovou formou, kde bude uvedené, ako boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania a ako konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.
2. Vytvoriť oddelenia právnych služieb pre nezamestnaných na úradoch práce, kde by právnici radili prepusteným alebo mobovaným a bosovaným zamestnancom.
3. Vypracovať inšpektorátom práce bezodkladné návrhy na žaloby v každom prípade zisteného sociálno-patologického útlaku (bossing, mobbing, šikana) v prospech poškodeného zamestnanca.
4. Nariadiť vytvorenie webovej stránky so zoznamom zamestnávateľov používajúcich sociálno-patologické formy riadenia práce.
Realizáciou týchto opatrení odhadujeme okamžitý pokles prepúšťania zo zamestnania o celých 30 % a v horizonte dvoch rokov pokles práceneschopnosti z dôvodu chorobnosti o celých 50 %.
Poznatky z medzinárodných stretnutí a konferencií chcela M. Ritomská predniesť aj v hnutí OĽaNO, jej opakované ponuky však odmietli. Poslankyňa Ritomská očakávala viac ústretovosti od tohto hnutia, ktorému prispela ku vstupu do parlamentu hlasmi mnohých slušných ľudí. Podpory sa Mária Ritomská nedočkala ani v parlamentných výboroch, kde ju takisto odmietli.
V súčasnosti je Slovensko hlboko premorené pliagou pasívneho otroctva. Bez ohľadu na akékoľvek vzdelanie, každý zamestnanec môže byť otrokom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ má možnosť vyžadovať prácu nadčas bez honorovania, môže prepustiť otca rodiny bez udania dôvodu, môže vziať príplatky, môže nedať odmeny, môže zobrať zamestnancovi všetko, čo je v súčasnosti cenné a čo je dôležité pre život. Presne to je definícia súčasného otrokárstva. Je to naša slovenská súčasnosť, ktorú si mnohí poslanci nedokážu predstaviť, lebo do parlamentu prišli ako potencionálni otrokári – podnikatelia. Iní však, a medzi nich patrí aj Mária Ritomská, prišli do parlamentu, aby tento stav zmenili, lebo to sľúbili voličom.
V mnohých prípadoch, ktoré OZ PaV preskúmalo, nevznikla protiprávnosť úkonov takzvaným porušením právnej povinnosti, plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla a stále vzniká výkonom práva spôsobom ktorý deformuje a kriví pôvodný výklad zákona, pričom samotný zákon nemá v sebe definovaný mantinel na zákaz deformovaného výkladu. S týmto problémom súvisí aj priame zneužitie zákona na bossing a šikanovanie.
Tak ako v štátoch EÚ prebieha boj o miesta a všade pribúda počet psychiatrických pacientov následkom nekalého prepustenia zo zamestnania, tak je dôležité, aby členské štáty prijali potrebnú preventívnu legislatívnu a účinnú ochranu zamestnancov. Štatistika únikov zo štátneho rozpočtu prezentuje vysoké čísla strát. Aj to je dôvod, pre ktorý je legislatívna prevencia mobbingu nevyhnutná. História a okolité štáty nás učia: zákon musíme vytvoriť a schváliť čo najskôr, inak bude ekonomika nášho štátu rýchle upadať aj vplyvom amorálnych vzťahov na pracoviskách. Ekonomický následok mobbingu spočíva najmä v dvoch veľkých, okamžitých výdavkoch: poškodený zamestnanec je chorý, sú s ním spojené výdavky na liečbu, a na druhej strane sú výdavky na podporu v nezamestnanosti po prepustení/podaní výpovede. Všetky tieto náklady sú dôsledkom len toho, že sa zamestnávateľ neovláda, nemorálne si uvoľní zvieracie móresy a prenasleduje zamestnanca.
Niektoré štáty EÚ už začali odhodlane brániť psychickú a fyzickú integritu zamestnancov jednak legislatívnymi prostriedkami, ktorých účelom je zákonná ochrana, ale tiež justičnou praxou. K nim patria Francúzsko, Belgicko, Švédsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko, Taliansko. V Nemecku existuje veľké množstvo antimobbingových skupín pomoci pre občanov a problematike sa venujú aj advokátske kancelárie, ktoré pomáhajú obetiam riešiť situácie súdnou cestou. V prípadoch preukázaného násilia na pracovisku sa súdne spory končia úspechom, priznaním vysokého odškodnenia obetiam.
Fenomén akčnej agresivity preniká z televíznej kultúry na pracoviská. Mnohí bossovia a mobberi sa realizujú patologickou formou iba na pracovisku. Patologická kultúra má za následok patologické vzťahy. Zlá kultúra práce sa prejavuje mobbingovým syndrómom. Prejavy násilia v zamestnaní sú vo svojej podstate takmer v každej krajine rovnaké, líšia sa len jazykom a niekedy tradičnými formami hierarchie. Psychické násilie a tzv. vzťahová patológia vo firmách i v spoločnosti (mobbing, bossing, bullying) majú s ekonomickým násilím a šikanou (krádeže, korupcia, defraudácia) spoločné oveľa viac než je oficiálna prezentácia systému ochotná pripustiť.
MOŽNOSŤ RIEŠENIA PROBLÉMU MOBBINGU A BOSSINGU V ZAMESTNANÍ NA SLOVENSKU MIMOSÚDNOU CESTOU POMOCOU MEDIÁTORA
(spracované z príspevku Soni Ďurčovej na antimobbingovej konferencii v r.2013 v Bratislave)
Mediácia je súčasťou právneho systému SR vďaka Zákonu č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby, mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Väčšina sporov, pri riešení ktorých hľadajú strany sporu pomoc u mediátora, sú spory rodinné: o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po rozvode, o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom, o striedavej osobnej starostlivosti a spory dedičské. Často sa využíva táto možnosť aj pri susedských alebo sporoch spotrebiteľských, či školská mediácia. Väčšina pracujúcich, ktorí sa s problémom mobbingu stretli, dali dobrovoľne výpoveď a nepokúšali sa iným spôsobom vzniknutú situáciu riešiť, pretože nemali dostatok financií na súdne konanie a po útokoch mobéra ani dosť síl a podporu okolia.
Mediácia sa využíva pri riešení takýchto sporov v iných krajinách, napr. v Nórsku, Nemecku či Francúzsku.