Antimobbingový zákon - situácia v Rakúsku

(spracované z príspevku Waltera Plutscha na antimobbingovej konferencii v r.2013 v Bratislave)  

V roku 2002 som založil svojpomocnú skupi­na pre mobbing v regióne Dolné Rakúsko – stred. Doteraz som viedol vyše 3000 rozhovorov, čo predstavuje 1500 hodín. Išlo predovšetkým osobné rozhovory, ale aj cez telefón. S viacerými ľuďmi sa rozprávam viackrát, lebo ne­majú nikoho, s kým by sa porozprávali. Počet obetí dosiahol cca 500 ľudí. Rozhovory v skupine nie sú až také časté. Obávajú sa, že ich nadriadení sa o tom dozvedia. Rozhovory sú bezplatné.

Už dlhšie sa snažím nájsť jednu ale­bo viac väčších organizácií, ktoré by ľahšie presadili zákonnú pomoc obetiam mobbingu, antimobbingový zákon. V roku 2002 som sa bezvýsledne snažil presvedčiť niektoré po­litické strany, nikto nechcel pomôcť. Kvôli tomu som na jar 2007 začal občiansku iniciatívu nasmerovanú k pri­jatiu antimobbingového zákona. Zozbieral som potrebných 500 podpisov pod návrh a zostavili sme komisiu s tridsiatimi váženými osobnosťami, informácie sú na www.antimobbinggesetz-buergerinitiative.at.
Bolo pre mňa nepochopiteľné, že spolky psy­chológov a psychiatrov, ako aj pracovná komora sa voči tomu striktne bránili, od iných oslovených sociálnych organizácií a dôležitých osobností som takisto len zriedka dostal odpoveď. Za pozitívnu odpoveď som však veľmi vďačný spolkovému prezidentovi. 19. júna 2009 sme návrh antimobbin­gového zákona odovzdali predsedkyni parlamentu, ktorá mu bola naklonená. V  januári roku 2011 nás na ministerstve spravodlivosti uisťovali, že sú antimobbin­govému zákonu naklonení, nevedia však ešte akú formu by mal mať, náš návrh bol zmeniť zákon proti stalkingu na zákon proti stalkingu a mobbingu. Boli sme uistení, že sa všetko do júna roku 2011 vyrieši. Kým ešte začiatkom júna 2011 bolo podľa ministerstva spravodlivosti všetko na dobrej ceste, aby sa prijal antimobbingový zákon, neskôr  prišlo ku zmene ministrov a antimobbingový zákon zrazu nebol dôležitý. Toto všetko sa deje u nás v Rakúsku, kde je vyše 6 miliónov obetí mobbingu a bossingu.

V júni roku 2013 som bol požiadaný pánom po­slancom Erichom Tadlerom predložiť petíciu „Rakúsko potrebuje antimobbingový zákon“ do par­lamentu. Bolo by to veľmi pekné, keby sa konečne dosiahla právna pomoc obetiam mobbingu. Pretože inak je otázne, či náš štát je právny.

Už niekoľko rokov je mojím snom medzinárodná sieť všetkých svojpomocných skupín a organizácií, ktoré sa snažia dosiahnuť zlepšenie ľudských
práv, predovšetkým pomoc mobbingovým obetiam. Toto som predniesol aj v roku 2011 na konferencii vo Wiesbadene. Pretože takáto medzinárodná spolu­práca má lepší úspech niečo dosiahnuť.

Niekoľko údajov k mobbingom vznikajúcim výdav­kom pre hospodárstvo:
▪ Ročné výdavky v Rakúsku sú 33 miliárd eur , čo je  412 eur na obyvateľa
▪ Počet chorých sa zvýšil o 184,5 %

Situácia v Rakúsku - prehľad zákonných ochranných opatrení pre pracovné prostre­die a spôsoby uplatňovania nároku na náhradu škody

(spracované z príspevku Manfreda Hozu na antimobbingovej konferencii v r.2013 v Bratislave)

Každý sa môže stať obeťou mobbingu a diskrimi­nácie. Medzi následky patria ťažké zdravotné prob­lémy ako depresie, alkoholové závislosti, drogové závislosti či  závislosti na liekoch, alebo dokonca samovražda. Pre podnikanie, zdravotnícke zariade­nia a spoločnosť sú s tým spojené veľké finančné ne­výhody. Hospodárske straty sa dajú ťažko odhadnúť, dá sa len predpokladať, že sú v enormných výškach. Obrana proti mobbingu a diskriminácii je preto z ľud­ských, ako aj ekonomických dôvodov nevyhnutná.

Príčiny mobbingu a diskriminácie sú rôznorodé. V dnešnom pracovnom prostredí sa mnohokrát dosahuje zníženie nákladov pomocou zníženia počtu zamestnancov. Ako cieľ hodný námahy sa mobbing vidí ako primera­ný prostriedok. V týchto prípadoch nevyhnutne dochádza k neplneniu si  povinnosti sociálnej starostlivosti zamestnávateľom. Pred odbormi sú ako dôvody uvádzané tlak na výkon, zlá organizácia práce,  skryté hierarchie, nedostatočné schopnosti vedúcich, ako aj cha­rakterové črty zamestnancov. Ďalšími dôvodmi často vonkajšie znaky, ale aj ne­zvyčajné zručnosti a angažovanie sa, ktoré u kolegov vyvoláva závisť a konkurenčné myšlienky Keď sa nadriadený cíti ohrozený múdrymi podria­denými, toto vedie taktiež k mobbingu (bossingu). Mobbér sa často mobbingom snaží odviesť po­zornosť od vlastných nedostatkov. Medzi dôvody patrí tiež to, že sa postihnutý mobbingom a diskrimináciou veľmi málo bránia prostredníctvo právnej pomoci a preto nee­xistujú sankcie pre takéto nežiadané správanie sa na praco­visku.
V rakúskom práve nie je mobbing definovaný. Najvyšší súd v Rakúsku (Oberster Gerichtshof - OGH) k pojmu „mobbing skonštatoval: Pre mobbing je typické sys­tematické, vyňaté a trestné konanie v rámci dlhšieho časového úseku, napríklad cez systematické odopie­ranie akéhokoľvek uznania, izolácia, zadržiavanie informácií, poškodzovanie pracovnej povesti atď.
Najvyšší súd v Rakúsku videl typické mobbingové konanie tiež v prípade, ak jeden spolupracovník je pridrahý a následne mu nie sú posielané dokumenty, je zle informovaný a zadávajú mu neprimerané úlohy s cieľom ho systematicky vyčleniť, podkopať jeho pozíciu a  vytlačiť ho z pracovného pomeru.
S druhou právnou novelou z roku 2009 bola stanovená pre úradníkov, sudcov, prokurátorov a súdnych čakateľov výslovná služobná povinnosť na „úctivé zaobchádzanie (zákaz mobbingu)“ so spolu­pracovníkmi a nadriadenými. Tento zákaz mobbingu jednoznačne považuje mobbing ako porušenie služobných povinností.
V súkromnoprávnych pracovných vzťahoch môže byť ochrana proti mobbingu odvodená z povinnosti sociálnej starostlivosti zamestnávateľa. Na základe toho môžu mať jednotlivé mobbingové konania aj na­priek chýbajúcej skutkovej podstate mobbingu trest­noprávne alebo iné civilnoprávne konzekvencie.
V oblasti trestného práva môžu prísť do úvahy podľa vecnej situácie napr. skutková podstata ublí­ženie na tele, nátlak, nebezpečné vydieranie, vytrvalé prenasledovanie (stalking), ohováranie, urážanie a tiež poškodzovanie vecí alebo poškodzovanie dát.  Tu je potrebné si všímať, to že trestné konanie proti cti (ohováranie, urážanie) sú súkromnoprávne trestné činy, ktoré možno stíhať len na základe podnetu poškodeného, ktorý tým riskuje súdne trovy. Všetky ostatné hore uvedené trestné konania sú verejné trestné činy a  príslušné úrady môžu konať z úradnej moci.
V súvislosti s osobnostnými právami podľa § 16 ABGB (Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch) je v § 1157 AGBG a § 18 Ang (Angestelltengesetz) zakotvená povinnosť sociálnej starostlivosti zamest­návateľa ako vedľajšia povinnosť zamestnávateľa vyplývajúca z pracovnej zmluvy.Táto všeobecná povinnosť sociálnej starostlivosti umožňuje zamestnávateľovi sa postarať aj o to, že osobná sféra jeho zamestnancov nie je ohrozovaná obťažovaním zo strany iných zamestnancov. Na druhej strane sú zamestnanci zamestnávateľovi zaviazaní správať sa v práci primerane, čiže nemobovať (§ 27 ods. 6 AngG) a zamestnávateľ je oprávnený toto vyžadovať.

Vo všeobecnosti je právna východisková situácia pre postihnutých málo uspokojivá, preto je vhodné  najskôr skúsiť urovnať konflikt najmiernejšími prostriedkami. V prvom kroku môže postihnutý v rámci pracovnej prevencie podľa pracovného práva kon­taktovať nielen odborníkov na bezpečnosť práce a pra­covných lekárov, ale aj iných vhodných odborníkov, napr. pracovných psychológov. V prípadoch môže byť nápomocná podniková rada, ktorej prináležia otázky ochrany zamestnancov, dozoru, zásahu, vypočúvania a po­radenstva. Dobrý manžment vytvára pomoc proti mobbingu, zle riadené firmy reagujú pri mobbingu často neskoro a prikláňajú sa na stranu mobbéra, viniac z problémov mobovaného zamestnanca. Pravdepodobným následkom je potom odstránenie postihnutého (obete) z jeho pra­covného miesta,  v praxi sa často stretávame s preradením na iné pra­covné miesto, ktoré nemá účel odstrániť mobbingovú situáciu, ale predstavuje ďalší mobbing. Primár­nym cieľom je zlomiť odpor postihnutých (obetí), aby samy od seba skončili pracovný pomer.

Publikácie poradenstva pri mobbingu odporúčajú využiť pomoc poradenských miest, psychosociálne služby alebo cestu mediácie. Vo všeobecnosti sa odporúča diskrétne využitie externej a nenútenej služby.

Ak rozhovory nevedú k riešeniu, ostáva súdna cesta. K fyzickému a psychickému poškodeniu tak pribudne riziko trov konania, dlhodobosť súdneho konania, ktoré sa môže ťahať niekoľko rokov, problémy s dôkazmi, ohovára­nie, falošné alebo predpojaté výpovede a vedomosť, že pri výhre nie je garantované pozitívne pracovné prostredie. Pri podozrení na trestné konanie možno podať trestné oznámenie. V prípade trestného konania pri­slúcha postihnutému právo obete podľa § 66 ff StPO a môže dostať odškodnenie. V občianskom konaní majú zamestnávateľ a mobbu­júci kolegovia pasívne žalovacie právo. Presa­denie nárokov je pred občianskym súdom veľmi ťažké, ale nie beznádejné. Žalobca v občianskom konaní nesie riziko trov konania a tiež bremeno dôkazov pre všetky skutkové podstaty. Podkladom nárokov  môže byť ujma na cti alebo po­škodenie povesti (§ 1330 ABGB), prípadne ublíženie na tele (§ 1325 ABGB). alebo všeobecné osobnostné právo podľa § 16 ABGB.

Zákony rovnakého postavenia zakazujú rôzne formy diskriminácie predovšetkým v pracovnom svete. Rakúske právo má Zákon o rovnakom zaobchádzaní (Bundesgesetz über die Gleichbehandlung – GlBG), zákon o rovnakom zaobchádzaní v štátnej oblasti (Bundesgesetz über die Gleichbehandlung im Bereich des Bundes - B-Gl­BG) a antidiskriminačný zákon.

ZÁKON O ROVNAKOM ZAOBCHÁDZANÍ (GIBG) zakazuje určité formy diskriminácie na pra­covisku, a to na základe pohlavia, etnickej príslušnos­ti, náboženskej príslušnosti, veku a sexuálnej orientá­cie. Tento zákon sa uplatňuje v súkromných pracovných vzťahoch všetkých druhov, v oblasti pracovné­ho vzdelávania, v zamestnaneckých alebo zamestná­vateľských organizáciách a pracovných zväzoch. GIBG zakazuje nielen priamu diskrimináciu, ale aj nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, podnecovanie obťažovania a viktimizovanie. Nepriama diskriminá­cia je, keď zjavne neutrálne predpisy, kritériá vedú k neopodstatnenému znevýhodňovaniu určitej sku­pine osôb. Výzva alebo navádzanie na diskrimináciu sa tiež hodnotí ako diskriminácia.
V praxi je veľmi ťažko dokázateľné, že za poško­dzovaním sú diskriminačné motívy,  GIBG ponúka postihnutým v súdnom konaní uľahčenie dôkazov.
Právne následky sú rôzne podľa formy diskriminá­cie, popri majetkovej ujme je odškodnená aj utrpená osob­ná strata. Nároky sa dajú súdne uplatniť na pracovných a sociálnych súdoch.

ZÁKON O ROVNAKOM ZAOBCHÁ DZANÍ  V ŠTÁTNEJ OBLASTI (B-GIBG) obsahuje zrovnoprávnenie a rovnaké zaobchádzanie žien a mužov, tak ako aj rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na etnickú príslušnosť, náboženstvo alebo svetonázor, veku alebo sexuál­nej orientácie. Platí pre zamestnancov štátu.

Dosiahnutie spravodlivosti podľa GIBG a B-GIBG  je problematické, súdne konania sú zdĺhavé, hrozia vysoké trovy a v praxi i napriek existujúcemu zákazu viktimizovania častokrát vedú ku ka­riére ohrozujúcemu postaveniu. V oblasti uplatnenia GIBG sa môžu postihnutí, ktorí sa cítia na pracovisku diskriminovaní, obrátiť na poradenstvo a podporu právnikov zaoberajúcich sa rovnakým zaobchádzaním. So súhlasom postihnuté­ho sa môže v konečnom dôsledku viesť konanie pred komisiou pre rovnaké zaobchádzanie. Táto komisia môže bezplatne a expertízne preskúmať, či skutočne sa jedná o diskrimináciu. Takáto expertíza nie je právne záväzná, v prípade žaloby sa môže použiť ako dôkaz. Komisii pre rovnaké zaobchádzanie zodpovedá pri uplatňovaní B-GIBG štátna komisia pre rovnaké zaobchádzanie, pričom poradenstvo a podporu tu vykonávajú splnomocnenci pre rovnaké zaobchádzanie a kon­taktné ženy. Komisie pre rovnaké zaobchádzanie nie sú súdy, súdy prvého stupňa majú málo skúseností s nový­mi zákonmi a expertízy komisií často podceňujú. Komisie pre rovnaké zaobchádzanie značne pri­spievajú k tomu, že postihnutí nájdu odvahu sa na GIBG alebo B-GIBG odvolať. Postihnutým sa v kaž­dom prípade odporúča využiť skúsenosti a odborné znalosti právnikov, zaoberajúcich sa rovnakým zaob­chádzaním, prípadne splnomocnencov pre rovnaké zaobchádzanie a kontaktné ženy. Pracovné komory a odbory poskytujú poradenstvo pri mobbingu a diskriminácií a pri splnení určitých predpokla­dov aj bezplatnú právnu ochranu.
Neželané situácie a konania sú sprievodnými ja­vmi pracovného prostredia a určitá tolerancia by sa mala očakávať. Postihnutý môže dúfať, že neželané spôsoby správania predstavujú prechodný problém. Ukazuje sa však, že mobbing, diskriminácia a obťa­žovanie sa rozrástli, postihnutý sa musí rozhodnúť medzi konfliktom alebo útekom pred ním. Každému, kto chce nájsť svoje práva v zákonoch, hrozí nebezpečenstvo, že zablúdi v džungli paragrafov a preto je odkázaný na poraden­stvo.

Ak mobbing alebo diskriminácia pokračuje aj po ukončení konania pred komisiou pre rovnaké zaobchádzanie alebo zmierovacieho ko­nania, môže postihnutý znovu podať návrh na nové konanie. Pri súdnom konaní takáto možnosť nie je, tam platí zákaz nového konania v tej istej veci.

Nároky voči zamestnávateľovi a kolegom si môže zamestnanec uplatniť na pracovnom alebo sociálnom súde. Od­škodnenie možno vyžadovať nielen od nadriadených a  podriadených kolegov, ale aj od ostatných kolegov.

Podľa právnych línií EU musia byť sankcie pri diskriminácii účinné, proporcionálne a odstrašujúce. Napriek tomu nepočítajú zamestnávatelia, ktorí poru­šujú sociálne povinnosti, s vážnymi sankciami. Aj mobbér zostáva doteraz uchránený pred sank­ciami. Zmenami zákonov  a vzrastajúcou ochotou postihnutých brániť sa mobbingu sa riziko pre mobbujúcich výrazne zvýšilo. Pri mobbingových konaniach, ktoré zodpovedajú trestným skutkovým podstatám, hrozia zod­povedajúce trestné sankcie. V štátnej oblasti môže porušenie zákazu mobbovať viesť k pracovnému alebo disciplinárnemu potrestaniu. Rozsudky na občianskych súdoch môžu odstrašíť vysokým odškodnením nielen v prospech postihnutého, ale aj Sociálnej poisťovne (odškodnenie liečebných nákladov).

Problém mobbingu a vysoké hospodárske nákla­dy mobbingu a diskriminácie budú vo väčšej miere uznávané. Podľa štatistiky sa v Rakúsku cíti ohrození mobbingom 93 000 ľudí, to je 2,4 % práceschopných. Sociálni partneri pracujú v súčasnosti na presadení európskych dohôd k téme násilie a mobbing, pričom ponú­kajú veľa praktických pokynov a tipov pre súčasnú prax. Opatrenia proti mobbingu sa uplatňujú vo verejnej správe po tom, ako 1.1.2010 vošiel do platnosti  zákaz mobbingu. V Rakúsku sa vytvárajú svojpomocné skupiny, ktoré sa angažujú pre postihnutých. V júni 2013 bola predložená do parla­mentu petícia za prijatie antimobbingového zákona.