Médiá o nás

Slovenské národné noviny: Hrozby s novými názvami, ale so starou podstatou

Diskriminacia.sk:  Šikanovanie na pracovisku je problém, mal by ho riešiť zákon, M.Ritomská

Bratislava, 19. 7. 2012 (SITA) - Šikanovanie v práci, tzv. mobbing, je celospoločenský problém a mal by ho riešiť zákon. Na dnešnej tlačovej besede to povedala poslankyňa NR SR za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti Mária Ritomská. Obetiam šikany v súčasnosti poskytuje právnu a psychologickú pomoc najmä občianske združenie Práca a vzťahy, ktoré založila Ritomská s odborníkom na mobbing Pavlom Beňom a Ivetou Šípošovou, ktorá sa rozhodla pomáhať obetiam aj preto, že sama podobný prípad zažila.

"V zákonoch na Slovensku nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému mobbingu, čo je nevyhnutné v najbližšom čase zmeniť vzhľadom na stupňujúci sa výskyt tohto javu," povedala Ritomská. Zmeny by mal priniesť zákon, v ktorom by mohol byť mobbing upravený ako trestný čin. Podľa Ritomskej by zákon mohli predstaviť už na jeseň, dôležité je však získať podporu vo verejnosti a v parlamente. "Obetiam mobbingu treba pomáhať, mnohí z nich ostávajú mimo spoločnosti, končia na úradoch práce, šikana na nich zanecháva vážne zdravotné problémy po celý život."

Viacerí zamestnanci, ktorí sa stretli so šikanovaním na pracovisku, riešia problém aj prostredníctvom mediácie. "Mediácia je proces, ktorý môže prebiehať oddelene alebo skupinovo. Pri oddelenej mediácii nemusí mať obeť žiadny strach, je tam sama, pri spoločnej ide o konfrontáciu, každý musí povedať svoj názor, postoj," vysvetlila mediátorka Soňa Ďurčová.

Na problém mobbingu upozorňujú aj študentov na stredných školách. "V gymnáziách, stredných školách a stredných odborných školách v Bratislavskom a Trnavskom kraji robíme prednášky. Snažíme sa vystríhať študentov, aby vedeli, že s niečím takým sa raz môžu stretnúť a najmä, aby vedeli, ako problém riešiť. Študentov učíme, ako rozlíšiť, že ide o mobbing, ako asertívne komunikovať, vytvárame modelové situácie. Pýtame sa ich, či majú oni alebo ich rodiny skúsenosti s mobbingom. Prekvapuje ma počet rodín, ktoré sa stretli s týmto problémom alebo boli priamo jeho obeťami."

To, že mobbing je dlhoročný problém, potvrdzuje aj psychologička Eva Jaššová. "Mobbingu prial totalitný režim, no ani v súčasnosti sa nevytráca. Dnešné formy šikanovania na pracovisku sú však rafinovanejšie, sofistikovanejšie a ťažšie dokázateľnejšie. Obeťou sú väčšinou ľudia, ktorí pôsobia ako slabší jedinci, ktorí sú senzitívni. Medzi postihnutými je viac žien ako mužov a takisto hlavne tí najšikovnejší," tvrdí Jaššová.

Mobbing sa prejavuje viacerými spôsobmi. "Napríklad tak, že šéf nedá zamestnancovi dovolenku, častejšie ho kritizuje, prehnane kontroluje jeho dochádzku, znevažuje ho pred kolegami, môže dôjsť k fyzickým útokom. Človek musí dať hneď na úvod signál, že neznesie nespravodlivé správanie voči sebe." Podľa Jaššovej šance šikanujúcich zvyšuje kríza a zreťazené zmluvy. "Riešenie by mohol priniesť aj nový Zákonník práce, ktorý by obmedzil takýto druh pracovnej zmluvy."

Oficiálne štatistiky, ktoré by ukazovali, koľko ľudí sa stáva obeťou šikanovania na pracovisku, neexistujú. Ako však povedala Ritomská, počas dvoch predvolebných mesiacov vyhľadalo v združení Práca a vzťahy pomoc 80 ľudí.

Slovenský rozhľad: Mobbing a choroby,

Mária Ritomská

V tomto Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 sa zameriam na oblasť, ktorá veľmi ovplyvňuje tieto možnosti. Kto z nás by nechcel aktívne starnúť? Ale vytvorili sme si v našej spoločnosti k tomu podmienky rovnaké pre všetkých občanov? Nie je to znovu zamerané len na tých, ktorí majú v spoločnosti svoju moc a svoj vplyv? Ak chceme aktívne starnúť, potrebujeme byť zdraví. Choroba nám k aktívnemu starnutiu vôbec nepomôže. Aké ochorenia sa nám vyskytujú a čo ich spôsobuje?

Ak vychádzam zo štúdie, ktorú uvádza Heinz - Juergen Kratz (2005), v súčasnej dobe je veľa chorôb u ľudí už po 50-ke vyvolaných alebo podporených mobbingom, bossingom. Vyvíjajú sa najprv pomaly, ale ich príznaky sa stávajú v súčasných podmienkach v našej spoločnosti čím ďalej, tým závažnejšie a zjavnejšie. Spravidla ide o:
- celkovú nevoľnosť (napr. poruchy spánku, bolesti hlavy, záchvaty migrény, búšenie srdca, žalúdočné problémy, bolesti krčnej chrbtice a v oblasti ramien),
- poruchy duševnej rovnováhy (napr. pocity neistoty vedú až k strate sebahodnotenia, poruchy koncentrácie a pamäti, depresívne nálady),
- všeobecné stavy úzkosti (napr. rezignácia vedie a až k zúfalstvu, obava zo straty postavenia, myšlienky na samovraždu a nakoniec dokonaná samovražda),
- prejavy závislosti (napr. zvýšené pitie kávy, gamblerstvo, zneužívanie liekov a alkoholu, anorexia alebo bulímia),
- ťažkosti trvale sa prejavujú e v klinických obrazoch, ako sú napr. žalúdočné a črevné ochorenia, kardiovaskulárne poruchy a poruchy krvného obehu, nádorové ochorenia.

Každá obeť mobbingu, či bullyingu sa musí liečiť, mení sa tak nielen pracovný život postihnutého, ale aj jeho súkromný život. Každá obeť mobbingu potrebuje komplexnú nielen lekársku, ale aj psychologickú, právnu a sociálnu starostlivosť. Aj keď nemáme štatistiky obetí, zdá sa, že 1/5 postihnutých obetí mobbingu dostane ťažké choroby. A môžeme predpokladať, že určité % všetkých samovrážd môže mať pozadie v mobbingu.

Výskum, realizovaný na Slovensku v roku 2006, ukázal (Holubová, 2007), že ženy znášali prejavy šikanovania o niečo horšie ako muži. Za dôsledok šikanovania väčšina respondentov označila stres a podráždenie, problémy so sústredením na príčinu, bolesti hlavy, pocity úzkosti a strachu.
V niektorých prípadoch sa objavili aj depresie, žalúdočné a trpiace ťažkosti, problémy so spánkom. Niektoré obete najmä ženy, v dôsledku skúsenosti so šikanovaním užívali aj lieky, či vyhľadali pomoc lekára viac ako zvyčajne.

Slovenský inštitút pre výskum práce a rodiny (Holubová, 2007) zistil v roku 2006, že najčastejšie sa pracovníci bránia použitím týchto stratégií:
a) Dotyčným osobám sa vyhýbam – 32,0%.
b) Ohradil som sa, s dotyčným som si to vybavil – 31,6%.
c) Dotyčné osoby ignorujem – 27,7%.
d) Sťažoval som sa nadriadenému kompetentnému pracovníkovi – 7,1%.

Napriek všetkým psychickým a fyzickým dôsledkom dve tretiny respondentov nepodniklo žiadne kroky na svoju obranu. Na príslušnú otázku odpovedalo 253 respondentov, ktorí zo všetkých 700 respondentov s osobnou skúsenosťou šikanovania vôbec nejaké kroky podnikli, teda sa proti šikanovaniu nejako bránili.
Najčastejšie uvádzaným dôvodom bolo presvedčenie, že by to iba zhoršilo ich situáciu, nič by to nevyriešilo. Inak sa objavovali pomsty, odmietnutia odmien, či straty zamestnania. Z tých pracovníkov, ktorí nejaké kroky podnikli, však vyše polovice zvolilo pasívnu obranu. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že často sa prípad šikanovania nevyrieši a šikanovanie pokračuje aj naďalej. Tí, čo sa ohradili, tak zväčša dosiahli nápravu. Nemusí to však byť vždy tak. Asi v štvrtine prípadov, keď sa pracovníci ohradili proti šikanovaniu, k náprave nedošlo. Výnimkou nie je ani fakt, že šikanovaní ľudia dostanú výpoveď, alebo sú preradení na iné pracovisko, či sami dajú výpoveď. Najviac respondentov si myslí, že prípady šikanovania by sa mali riešiť cez pracovný poriadok, ktorý by stanovoval presný postup pre podanie sťažnosti.

Významným krokom k odstraňovaniu problému mobbingu je úprava právneho stavu. Zákony by mali ochraňovať aj duševné zdravie pracovníkov. Dôsledkom mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako ako iné poškodenie zdravia na pracovisku. Klasik vraví, že prevencia je lepšia ako liečba. Rovnako ako v iných oblastiach ľudského pôsobenia platí tato ľudová múdrosť aj pri mobbingu. Veľkým problémom je skutočnosť, že sa zatiaľ o mobbingu málo vie a málo sa o ňom hovorí. Preto účinná prevencia a informovanosť je lepšia než liečba.

Je dôležité najprv dostať do povedomia verejnosti informácie o mobbingu. Je o ňom potrebné hovoriť, usporiadať školenia na tému mobbing a riešiť konflikty tak zo strany odborov, personalistov a predovšetkým zo strany vedenia podnikov, do podnikových predpisov upraviť antimobbingové opatrenia alebo určiť osobu, ktorá sa bude mobbingom zaoberať a ako pilier prevencie vybudovať právne povedomie verejnosti. Preto prvé kroky, ktoré podnikne osobná ľudská statočnosť proti psychickému teroru na pracovisku, pomôžu nielen obetiam, ale prispejú k tomu, aby mobbing, bossing mal vyššiu informovanosť, aby každý vedel proti jeho nekalým praktikám bojovať.

Demokracia funguje len tam, kde je dostatok civilnej odvahy a statočnosti obyčajných ľudí. Šikanu, mobbing, obťažovanie, diskrimináciu, ale ani presadzovanie egoistických záujmov na úkor celku si totiž nesmieme v demokratickom štáte nechať. V práci ani v rodine na úradoch ani v politike, na verejnosti ani v súkromí.

Žilina dnes: Práca a vzťahy – bráňte sa šikanovaniu na pracovisku

Zuzana Hrubá, 5.septembra 2012

Pojmy ako mobbing a bossing sú na pracoviskách pomerne tabuizované, hoci ide o najčastejšie prejavy sociálnej agresie a diskriminácie. Občianske združenie Práca a vzťahy vám pomôže riešiť problémy v práci.
Psychologička Eva Jaššová: „Ľudia mlčia, aby nestratili prácu." Psychologička Eva Jaššová: „Ľudia mlčia, aby nestratili prácu." FOTO: Vladimír Salay – ŽilinaDnes.sk

Šikanovanie na pracovisku možno rozpoznať v pestrej palete prejavov, ale psychológovia hovoria o dvoch strešných kategóriách, označovaných ako mobbing a bossing. Hovoríme o mobbingu, ak ide o ústrky a šikanovanie zo strany kolektívu, kým v prípade bossingu je aktérom násilia nadriadený, tzv. bos. Aby sme mohli nepríjemné pracovné vzťahy označiť ako mobbing alebo bossing, musia pretrvávať aspoň pol roka a vyskytovať sa minimálne raz týždenne.

Hra na mačku a myš
Podľa psychologičky Evy Jaššovej sú zlé pracovné vzťahy výsledkom nezdravej pracovnej kultúry a morálne nevyspelého kolektívu. Systémy typu „kto z koho“ sú pôvodcami pracovných ringov, z ktorých porazení odchádzajú s pomyselnými modrinami. Ak sa kolektív alebo jednotlivec zameria na odlišného, slabšieho či submisívnejšieho zo svojich radov, ten sa stáva terčom veľmi nepríjemného a nedôstojného zaobchádzania. Dôsledkom môžu byť rozličné psychosomatické komplikácie alebo postihnutý jednoducho chodí do práce so strachom a odchádza z nej vyčerpaný a znechutený. Práca je určitým barometrom osobného úspechu a sebavedomia. Preto keď pracovné prostredie nevytvára priestor na sebarealizáciu a spravodlivé odmeňovanie svojich zamestnancov, vymedzuje akúsi nepriateľskú zónu neistoty a úzkosti. Dehonestácia v práci zráža majestát ľudskej dôstojnosti a sebahodnotenia. Psychický teror, ktorý pociťuje obeť šikanovania, môže viesť až k pocitu neschopnosti, bezcennosti i samovražde. Frustrované sú však obe strany. Eufória z dojmu prevahy na strane iniciátora psychického násilia je vykúpená víťazstvom v nerovnom pomere, pre iniciátora teda nemôže byť jednorazový útok dostatočným zdrojom uspokojenia. Bude sa ešte hodnú chvíľu „hrať s myšou“, kým ju definitívne nechytí do pasce. Pri mobbingu môže dochádzať k navonok bezvýznamným narážkam na výzor a názory. Vyskytuje sa ohováranie, neoprávnená kritika, kolektívne vyhýbanie sa dotknutému alebo jeho celkové prehliadanie. Sugescia vzniknutá vplyvom patologického pracovného prostredia sa potom premieta do osobnostného rozpoloženia atakovaného, z ktorého sa môže stať práceneschopný.

Môj chlebodarca – môj pán
Ak od vás v porovnaní s ostatnými šéf vyžaduje nadštandardné pracovné výkony alebo od vás žiada činnosti, ktoré nie sú v náplni vašej práce, majte sa na pozore. Jeho ďalším podarúnkom môže byť neadekvátne odmeňovanie vašej práce, nezmyselná kritika, znevažovanie pred kolektívom a iné formy vašej diskvalifikácie. Bossing sa však prejavuje aj v zdanlivo privilegovaných činnostiach, ktorými vás šéf dôverne poveruje. Od donášky obeda až po písanie ľúbostných listov jeho milenkám. Napriek tomu, že odmenou za vašu vernosť budú finančné bonusy, vymaniť sa z dusivej nadvlády šéfa pre vás bude pravdepodobne tvrdý oriešok. Hoci ste sa stali jeho poručníkom, zotročil si vás v pozícii Drakulovho sluhu.

Nebojte sa brániť
„Hovorí sa, že ak na pracovisku horí, každý vie, kde je hasiaci prístroj, ale keď horí duša pracovníka, ten ťažko nachádza pomoc,“ vysvetľuje psychologička. Aktérmi mobbingu podľa psychológov nezvyknú byť ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou, prirodzenou autoritou a dobrými riadiacimi schopnosťami. Taký človek vie oceniť  a viesť dobrý pracovný kolektív. V prípade narušených pracovných vzťahov hovorí verdikt odborníkov jednoznačne v prospech šikanovaných: „Pri výskume na Ministerstve obrany sme zistili, že až jedna tretina aktérov šikanovania bola v minulosti súdne trestaná. Boli to ľudia, ktorí nemali koníčky, mali zníženú inteligenciu. Agresia je vlastnosť ľudí, ktorí sa iným spôsobom nedokážu realizovať,“ dodáva ďalej Jaššová a upozorňuje, že by ste šikanovanie nemali decentne premlčať, čo je podľa Jaššovej najmä problémom mužov. Muži sú motivovaní skôr platom a pracovným postupom, kolegiálne vzťahy vnímajú menej intenzívne a nechcú sa cítiť bezmocní, preto sa ťažšie zdôverujú. O probléme však treba hneď od začiatku otvorene diskutovať a otestovať ústretovosť mlčiacich kolegov, ktorí sa  boja prehovoriť. Keďže si telepaticky nevedia posúvať myšlienky, radšej volia cestu ľahostajných a zbytočne na seba neupozorňujú. Ľudia sa totiž obávajú straty zamestnania alebo ohrozenia svojej pozície v kolektíve. „Ak sa vám nepáči, môžete odísť!“ - to je podľa slov Evy Jaššovej typická fráza, ktorou si zamestnávatelia na Slovensku, ale aj inde, podmaňujú svojich zamestnancov. Najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou rozprestiera táto veta svoje široké krídla a poletuje nad úvahami pracujúcich ako smrtihlav. Navyše, naša legislatíva si s týmito formami násilia ešte stále nevie rady.

Buďte asertívni
Prevenciou šikanovania môže byť vzpriamený postoj tela, prierazný tón hlasu a asertivita. „Teória asertivity je teória primeraného sebapresadzovania, ktorá nám pomôže zbaviť sa nefunkčných modelov správania sa, akými sú napríklad neustále pritakávanie alebo prispôsobovanie sa,“ ozrejmuje Jaššová a vyzdvihuje potrebu hájiť svoje práva. Poradiť sa v prípade neistoty s blízkymi a nájsť si spojencov. Dať najavo nesúhlas, nakoľko mobbing obľubuje skôr neasertívnych, citlivejších ľudí s dobráckou povahou. Ale „dobro musí mať aj päste,“ podčiarkuje.

Bližšie informácie alebo poradenstvo nájdete na stránke Občianskeho združenia Práca a vzťahy:

www.pracaavztahy.sk

O celej problematike a o činnosti Občianskeho združenia Práca a vzťahy informovali Eva Jaššová a Mária Ritomská na tlačovej konferencii v Žiline v auguste tohto roku.

SLOVNÍK POJMOV:

Mobbing je druh šikany na pracovisku. Pojem má základ v anglickom jazyku (mob = dav, húf, ale aj napadnúť alebo obklopiť). Môžeme sa stretnúť aj s označením teror na pracovisku alebo psychoteror. Je to premyslené, rafinované znevažovanie dôstojnosti človeka a jeho snahy v pracovnom prostredí.

Bossing je podskupinou mobbingu. Je špecifický tým, že agresorom (tým, čo sa šikany dopúšťa), je nadriadený pracovník. Ide o správanie sa nadriadeného, ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, zámerne mu komplikuje jeho prácu alebo mu zabraňuje ju plnohodnotne vykonávať. Väčšinou si tak vedúci pracovník vynucuje autoritu a posilňuje svoje sebavedomie či postavenie na úkor svojich podriadených.
 

reporter24.sk:  Cesta k založeniu Občianskeho združenia Práca a vzťahy

Mária Ritomská, 14. 11. 2012

Písal sa rok 1998 a  ja som zaevidovala na úrade práce. Vtedy som si, ešte naivne, myslela, že úrad práce mi pomôže pri hľadaní pracovného miesta.

Hneď prvý mesiac som svoj názor musela zmeniť. Mladá zamestnankyňa úradu práce sa ma spýtala: Tak už ste si niečo našla? V prvom momente mi prebleslo mysľou: Na čo a komu slúži táto štátna inštitúcia?

Aby som nemusela sústavne počúvať jednu a tú istú otázku, prichádzala som na úrad práce vždy s potvrdením, že ma zaradili v niektorej štátnej inštitúcii či firme do databázy a v prípade uvoľnenia pracovného miesta sa mi ozvú. Bola to zaujímavá stratégia orgánov či organizácií, štátnej správy nevynímajúc

Po 18 mesiacoch ma vyradili z  evidencie dlhodobo nezamestnaných a ponúkli mi pracovné miesto na úrade práce. Do mojej pracovnej  náplne patrilo právne poradenstvo. Každý deň som sa stretávala s nezamestnanými a riešila ich problémy pri strate svojho zamestnania. Úrad práce sa stal pre nezamestnaných jedinou inštitúciou, ktorá im poskytovala „ informácie“ v styku s verejnosťou.

O aké „informácie“ vlastne išlo?  Čo sa za týmto pojmom vlastne skrýva?  Vtedy som tomu nevenovala veľkú pozornosť. Len toľko som vedela, že pre konkrétne informácie, týkajúce sa poradenstva z oblasti pracovného práva, úrad práce odporúčal kontaktovať súkromného právnika.

Bola som prekvapená, čoho všetkého je zamestnávateľ schopný len, aby skončil pracovný pomer so zamestnancom. Tvrdý boj o zamestnanie sa prehlboval a  ja som denne počúvala, akým psychickým tlakom musia byť vystavení zamestnanci len, aby si udržali prácu.

 Problémy nezamestnaných sa stali pre mňa inšpiráciou pre písanie príbehov v bratislavskom Večerníku v  rubrike Čítanie na víkend. Po skončení vychádzania tohto veľmi obľúbeného denníka Bratislavčanov som spomienku na nezamestnaných - hrdinov spracovala do mojej knihy  Príbehy z úradu práce.

A dnes? Ako sa situácia pri riešení pracovno-právneho poradenstva zmenila dnes, 23 rokov po nežnej revolúcii? Sú ešte pre demokratický svet dôležité ľudské práva a zákonnosť?

Dnes sme stále viac svedkami boja medzi ľuďmi a skupinami, je tu závisť, nenávisť a ohováranie. Všetky tieto skutočnosti môžeme stručne nazvať novým pojmom „mobbing“. Ten má svoje miesto všade a ako jedna z foriem nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, ako závažná deformácia sociálnych vzťahov vyvoláva dlhodobejší až patologický jav, stupňujúce sa psychické zaťaženie a snahu uniknúť zo situácie akýmkoľvek spôsobom až samovraždou.

Po troch rokoch môjho pôsobenia na nezávislom štátnom úrade ma preradili na iný odbor. Moja nová vedúca sa v úvodnom rozhovore informovala o mojich doterajších pracovných skúsenostiach. Povedala som jej, že počas troch rokov na úrade som získala dobrú odbornú prax. Bol to, aspoň sa mi tak zdalo, príjemný vstupný rozhovor. Odchádzala som   z jej kancelárie s dobrým pocitom. Ale už po prvých pridelených úlohách sa moje dojmy  z príjemného vstupného rozhovoru začali meniť.

Vedúca dávala moje úlohy kontrolovať celému kolektívu zamestnancov. Spočiatku som to považovala za akýsi systém práce na tomto novom odbore. Ale keď vedúca začala zvolávať porady, kde hlavnou témou bola kontrola mojich úloh celým kolektívom, začala som mať zmiešané pocity. Každý sa mal vyjadriť, ako som úlohu zvládla. Kolegom nebolo viac treba. Považovali to za prejav svojej úspešnosti, ba chceli vyznieť v lepšom svetle pred vedúcou,     a tak každý z nich začal vypracovanie mojej úlohy hodnotiť veľmi kriticky. Pripadalo mi to, akoby každý bol múdrejší od toho druhého a chcel vytvoriť dojem, že bez neho by sa úloha nedala zvládnuť. Zabávali sa na každom mojom slove, na každej mojej vete.

Kde som to prišla?  Dávala som si otázku. Je to kolektív normálnych pracovníkov, alebo je to pracovisko so socio - patologickými sklonmi?

Rozhodla som sa niekde posťažovať či poradiť. Na osobnom úrade. Ale nepochodila som.  Poučená a obrnená skúsenosťami z úradu práce som nadobudla dojem, že je treba lepšie sa prizrieť na to, čo sa v súčasnosti deje na našich pracoviskách. A ak by sa dalo, tak aj pomôcť prípadným obetiam.

Postupne som požiadala  o pomoc inštitúcie, ktoré majú na Slovensku v kompetencii diskrimináciu, ochranu ľudských práv :

1. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva,

2. Verejného ochrancu práv,

3. Právnu expertku na diskrimináciu,

4. Kanceláriu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny na Úrade vlády Slovenskej republiky,

5. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR -  odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí

6. predsedníčku výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

7. konzultovala som svoju situáciu  aj na Právnickej fakulte UK.

Tiež som si hľadala nové zamestnanie.

Zúčastnila som sa výberového konania do štátnej služby, ale tu už bol dopredu vybraný a prijatý štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe.
      
2. Poniektoré spoločnosti mi poďakovali a ospravedlnili sa, že mi nemôžu poskytnúť  môj osobnostný a profesionálny rast.

Môžem konštatovať, že obdobie 22 rokov po nežnej revolúcii  prinieslo na Slovensko veľa úradov, ktoré pracujú s ľudskými právami, ale  nemajú žiadnu kompetenciu na ochranu mobbovaných a na postihovanie mobérov.

Ak mi niektorá inštitúcia odpovedala, tak len citujem: "dajte to na súd", toto nie je reálne. Mobbing, bossing sa nedá dokázať. Rovnako ani sústavné útoky zo strany mojej vedúcej a ostatných kolegov.

Preto som sa rozhodla osloviť Európskeho ombudsmana a postupovala som podľa jeho rady. Predovšetkým vyvolať verejnú diskusiu, aby ľudia viac vedeli, že tu psychický teror na pracovisku je a stále viac sa medzi nami šíri, ničí zdravie zamestnancov a má ekonomické a sociálne následky.

Je to nová moderná likvidácia schopných ľudí zo strany zlého manažmentu.  Aj na Slovensku je veľmi potrebná právna úprava tohto spôsobu „manipulácie“ človeka s druhým človekom, či už v práci alebo v súkromnom živote.

Kde vlastne sústavné útoky takéhoto mobbingu či šikany vznikajú? Najčastejšie je to  v úplne bežnej skupine ľudí, kde sa agresori môžu javiť ako celkom normálni ľudia, často   v skupine obľúbení. Slušný a pracovitý človek nemá šancu, ak sa na pracovisku zamestnávateľ rozhodne, že je osoba nežiaduca a nepotrebná. Zvyšuje sa nezamestnanosť a tiež práceneschopnosť. Nikto neskúma ich príčiny a už vôbec sa nevedie žiadna štatistika.

Tiež som sa oslovila poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s riešením návrhu legislatívnej úpravy mobbingu, bossingu, ktorý spôsobuje ublíženie na zdraví, do Trestného zákona a tiež do Zákonníka práce, nakoľko tu ide o pracovný úraz vyvolaný zamestnávateľom.

Pomoc som našla v Čechách, kde existuje Občianske združenie Práce a vztahy, ktorého hlavným cieľom je monitorovanie, publikovanie a šírenie osvety prípadov mobbingu, bossingu, šikanovania na pracovisku.

Predseda združenia mi odporučil, aby som svoj príbeh zverejnila na internete. Zvážila som svoju situáciu na nezávislom štátnom úrade. Tu som sa stala osoba nežiaduca. Sústavný psychický teror na pracovisku prešiel do útoku s vyhrážaním sa, že ak neodídem, tak budem dostávať nesplnené služobné úlohy.

Rozhodla som sa a zverejnila môj príbeh ako bojovníčka za ľudské práva na internete. Chcela som dať odvahu ďalším psychicky týraným osobám   na pracovisku.

Moja situácia v štátnej správe sa nemenila. Naopak stále viac sa zo štátnych úradníkov stali ľudia, ktorí si z úradu vytvorili súkromné vlastníctvo. A tak sa tu aj správali. Je to moje a kto sa mi tu nepáči, ten tu nebude. Ako štátna zamestnankyňa v stálej štátnej službe, ktorú vykonávam štrnásť rokov, som sa stretla s prejavmi nezdravých vzťahov na pracovisku. Ale iba málo ľudí nájde odvahu tieto problémy pomenovať a snažiť sa ich riešiť. Nemôžeme ako utláčaní Slováci z minulosti stále mlčať a neriešiť svoju situáciu.

Je veľa takých, ktorí by nám vedeli niečo povedať o šikane, mobbingu, bossingu na pracovisku, ale agresor ich pritlačil k múru, poslal ich na psychiatriu a psychiater ich lieči  s diagnózou depresia. Ale tu je iný problém. je dôležité nemlčať.

Požiadala som Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o informáciu obnoviť  na Slovensku Občianske združenie Práca a vzťahy, ktoré by mohlo pomáhať  vo výchove, vzdelávaní, poradenstve a osvete v oblasti medziľudských vzťahov na pracovisku s poukazom na dôsledky ich porušovania.

Ľudská dôstojnosť patrí k základným kultúrnym a civilizačným hodnotám  a nesmie byť znevažovaná a znižovaná. Je zrejmé, že vyspelosť v oblasti zvládania medziľudských vzťahov je jedným z hlavných predpokladov na zdravé fungovanie spoločnosti.

Dňa  17. 11.  2011 sme oficiálne obdržali z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obnovenie činnosti Občianskeho združenia Práca a vzťahy.

Blíži sa rok našej existencie. Prípady mobbingu, bossingu a šikanovania zamestnancov na pracoviskách  sme začali monitorovať a zverejňovať.

A pretože dobre vieme, že demokracia a otvorená výmena kritických názorov nefunguje ani na Slovensku ešte zďaleka tak, ako by mala, naše Občianske združenie Práca a vzťahy poskytuje významnú ochranu a pomoc tým zamestnancom, ktorí  sa rozhodli vystúpiť proti mobbingu a šikane v ich organizácii, firme a úrade. Rovnako ako aj v iných krajinách Európskej únie pomáhame postihnutým obetiam mobbingu, bossingu.

Našou snahou je zvyšovať právne povedomie  zamestnancov  v oblasti pracovnoprávnych vzťahov šírením informácií do našich médií a tým zvyšovať vzdelávanie a  výchovu širokej verejnosti k civilnej odvahe a statočnosti na pracovisku. Je to tvrdý boj.

Našou víziou je, rovnako ako v krajinách Európskej únie, prijať antimobbingový zákon,  ktorý bude presne vymedzovať, aké konanie sa považuje za psychický teror na pracovisku, tiež bude upravovať možnosti, ako sa môžu ohrozené skupiny, či jednotlivci brániť, ak budú ohrozené alebo narušené ich práva, aké sankcie postihnú páchateľa, resp. mobéra a v neposlednom rade, akú náhradu škody dostane obeť vystavená psychickému teroru na pracovisku.

Zriadili sme na internete nezávislú poradňu pre mobbing, bossing, ktorá zatiaľ supluje štátnu moc. Každá obeť mobbingu získa informácie na www.pracaavztahy.sk

Vedúci zamestnanci  by mali prejsť školením, na ktorom by sa zoznámili  so základnými metódami riešenia konfliktov. Ak sa spolupracovníci dostanú do konfliktu, ktorí nie sú schopní a ochotní vyriešiť sami, potom práve ich vyšší nadriadený, ktorý by mal mať znalosti a zručnosti celú situáciu urovnať.

Dnes sa musíme tvrdo postaviť proti nakalým praktikám, ktoré sa stali v našom štáte štandardom.

Dnes potrebujeme viac ako predtým, aby sa ľudskosť a ohľaduplnosť stala samozrejmosťou na každom pracovisku.   

Boj proti mobbingu - príspevok Márie Ritomskej na konferencii Nových školských odborov "Mobbing a bossing v slovenskom školstve"
 

Bratislava, 14.6.2013

Projustice.sk: Správa z medzinárodnej konferencie Schutz vor Mobbing

Bad Kreuznach , 14.4.2013, autor: JUDr. Mária Ritomská

Na základe pozvania nemeckej pracovnej skupiny podpory siete proti mobbingu som sa zúčastnila 2. februára 2013 druhej medzinárodnej konferencie Schutz vor Mobbing, ktorá sa konala v Bad Kreuznachu.

Hlavná organizátorka Anke Kampka zo Sörgenlochu v úvodnej prednáške zhrnula svoje skúsenosti v problematike mobbingu v Nemecku, ktorej sa venuje od roku 1996, keď nadviazali na spoluprácu so Švajčiarskom a vytvorili spoločné tematické internetové siete o mobbingu. V roku 1999 bolo sídlo vznikajúceho spoločenstva premiestnené z Ratingenu do Sörgenlochu.

Množstvo vyhraných súdnych procesov má svojich odborníkov. Tí sa mobbingom zaoberajú dlhší čas, majú mnoho cenných informácií a know-how ako manažovať proces reedukácie na pracoviskách.

Medzinárodnú spoluprácu v boji proti mobbingu vnímam ako jednoznačný prínos v prevencii proti akémukoľvek násiliu. Prejavy násilia v zamestnaní sú vo svojej podstate takmer v každej krajine rovnaké, líšia sa len jazykom a niekedy tradičnými formami hierarchie. Legislatívne kroky požadované proti mobbingu sú v každom štáte Európskej únie rovnaké.

Mnohé štáty Európskej únie idú podstatne ďalej ako Slovenská republika, hoci dosahujú len minimalistické výsledky v tvorbe legislatívy, predsa prekročili horizont vnímavosti v spoločenskom vedomí, najmä čo sa týka prevencie mobbingu a bossingu. Efekt v zahraničí je zmerateľný množstvom poklesu počtu diagnostikovaných prípadov.

Psychické násilie a tzv. vzťahová patológia vo firmách i v spoločnosti (mobbing, bossing, bullying,...) majú s ekonomickým násilím a šikanovaním (krádeže, korupcia, defraudácia, ...) spoločné oveľa viac než je oficiálna prezentácia systému ochotná pripustiť.

Nemci si občanov ochraňujú. Svedčí o tom veľké množstvo antimobbingových skupín pomoci v Nemecku. Spoločnými silami bojujú proti mobbingu. Problematike sa venujú aj advokátske kancelárie, pomáhajú obetiam riešiť situácie súdnou cestou. Súdne spory končia úspechom pre obete, a s vysokou sumou kompenzácií škôd v prípadoch preukázaného násilia na pracovisku.

Účastníci konferencie sa venovali praktickým skúsenostiam, ktoré so sebou prináša riešenie vzťahov na pracovisku. Fenomén akčnej agresivity preniká z televíznej kultúry na pracoviská. Mnohí bossovia a mobbéri sa realizujú patologickou formou iba na pracovisku. Patologická kultúra má za následok patologické vzťahy. Zlá kultúra práce sa prejavuje mobbingovým syndrómom.

„Ak sa vyskytne na pracovisku mobbing, vyhľadajte pomoc. Nezostaňte sami. Príďte k nám!“ Takto vyzýva obete mobbingu Bernhard M. Samberger, účastník konferencie, ktorý sa venuje mobbingu formou prevencie v Eischenfeldene.

„Dobrá pracovná atmosféra je určite lepšia ako mobbing. Ako riešiť konflikty na pracovisku? Nenechajte všetko tak.“ - to sú témy, povedal Hendrik Starfinger z Drážďan, ktoré musí riešiť dnešná spoločnosť.

„Mladý zamestnanec, alebo starý zamestnanec, žena, alebo muž, či je v škole, alebo na pracovisku, či žije sám, alebo v rodine, každý môže mať s mobbingom životné skúsenosti.“ - napísala Dorothea Schafer, miestna poslankyňa Bad Kreuznachu, vo svojom otvorenom liste všetkým účastníkom konferencie.

Sandra Maurer, predsedníčka celej Sociálnej siete práce z nemeckého Kassela, predniesla svoje skúsenosti z poradenskej činnosti, zdôraznila: „Je dôležité, aby sme mobbing riešili v každom jednotlivom prípade.“

Pavol Beňo z Prahy zdôraznil dôležitosť medzinárodnej spolupráce v prevencii a riešení mobbingu. Poukázal na potrebu pravidelných stretnutí, kde by sme sa mali spoločne venovať jednotlivým prípadom na medzinárodnej úrovni. Nezabudol pripomenúť dôležitú skúsenosť zo svojej spolupráce so Slovenskom. Vyzdvihol moje úsilie v boji proti mobbingu a moju cestu do Národnej rady Slovenskej republiky, tým sa ukázalo, aké dôležité je pre Slovákov mať legislatívnu úpravu, antimobbingový zákon.

Aktivitu Slovenska proti mobbingu, ktorú som zviditeľnila, ocenila aj nemecká strana, ako aj všetci účastníci konferencie. Všetci účastníci medzinárodnej konferencie vyjadrili obdiv môjmu napredovaniu, že sa otázka mobbingu dostala do Národnej rady Slovenskej republiky. V závere konferencie vyjadrili veľkú podporu mojej činnosti v osvete a v príprave potrebnej legislatívy.

Na konferencii odzneli varovné signály o organizovanom postupe mobérov. Je to nový fenomén, reakcia mobérov na existujúce antimobbingové kampane. Ako uviedla Alice Beres, spoluorganizátorka konferencie Schutz vor mobbing, v poslednom období zo strany mobérov dochádza k nekalým praktikám zameraným proti obetiam. Napríklad organizujú semináre na tému: Ako sa zbaviť zamestnancov.

Proti takýmto postupom nesmie zaostávať ani jeden štát Európskej únie. Mali by sme spoločne aktivizovať všetky sily na ochranu pracujúcich pred fenoménom akčnej agresivity na pracoviskách.

Všetci prítomní účastníci medzinárodnej konferencie Schutz vor mobbing vyjadrili podporu z plánovanej medzinárodnej spolupráce pri riešení problému mobbing a pri ochrane pred mobbingom v rámci Európskej únie.
Nesmieme sa zmieriť s pribúdaním patologických vzťahov v spoločnosti ani s nárastom fyzického a psychického násilia v zamestnaní. S podporou vedenia nášho parlamentu venujeme pozornosť potieraniu a prevencii akéhokoľvek násilia, aj ekonomického. Znamená to oveľa prísnejšie a dôslednejšie kontroly, vyšetrenia a postihy opierané o účinné zmeny v súčasnej legislatíve. Zmeny v slovenskej legislatíve sa pripravujú.

Čas neúprosne plynie. Zhromažďujeme údaje o príčinách vzniku mobbingu na Slovensku a spolu s účastníkmi medzinárodného boja proti mobbingu riešime záchranu každého jedného poškodeného zamestnanca.

Ako všade v krajinách Európskej únii prebieha boj o miesta a všade pribúda počet psychiatrických pacientov následkom nekalého prepustenia zo zamestnania, tak všade treba, aby všetky štáty Európskej únie prijali potrebnú preventívnu legislatívnu a účinnú ochranu. Štatistika únikov peňazí zo štátneho rozpočtu prezentuje vysoké stratené sumy. Aj to je dôvod, pre ktorý je legislatívna prevencia mobbingu nevyhnutná.
Mobbing sa dotýka každého z nás – niekto je obeťou, iný mobérom a ostatní sú viac či menej aktívnymi alebo pasívnymi spoluúčastníkmi.

Momentálny stav v spoločnosti je chaotický a nikto nemôže s istotou povedať „mne sa to nikdy nestane“. Stačí, aby ktokoľvek prišiel o peniaze, o moc, o rodinu..., a okamžite je zhodený v patologickej hierarchii pod úroveň zvieraťa. Otáčať sa chrbtom k neľudským a patologickým vzťahom v spoločnosti, na pracoviskách, to je postoj nezlučiteľný s postojom slušného človeka.

Inprost s.r.o. - Obecné noviny: Teror na pracovisku musí byť trestný

14.8.2012, (mr)
 

Autorka popisuje príčiny vzniku mobbingu a možnosti, ako mu na pracovisku predchádzať.

Sú ešte pre demokratický svet dôležité ľudské práva a zákonnosť? Nie sme čoraz viac svedkami, že dnešná doba sa nesie v znamení rôznych trendov, bohužiaľ častokrát negatívnych.

Jedným z nich sú predovšetkým komplikované medziľudské vzťahy, alebo boj medzi ľuďmi a skupinami, závisť, nenávisť a ohováranie. Všetky tieto skutočnosti môžeme stručne nazvať novým pojmom „mobbing“. Ten má svoje miesto všade a ako jedna z foriem nežiadúcej agresivity v medziľudských vzťahoch, ako závažná deformácia sociálnych vzťahov vyvoláva dlhodobejší až patologický jav, stupňujúce sa psychické zaťaženie a snahu uniknúť zo situácie akýmkoľvek spôsobom až samovraždou.
Pozadie

Autorka je predsedníčkou OZ Práca a vzťahy.

Ak sa pozrieme do histórie, slovo “mobbing” ako prvý použil Konrad Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie u zvierat. Označil ním útoky skupiny zvierat na jednotlivcov rovnakého druhu. Neskôr na tento termín upozornil švédsky detský lékar Peter Paul Heinemann, ktorý pomenoval takto veľmi deštruktívne chovanie u detí, keď skupina detí napadá iné, obyčajne osamotené dieťa.

Vedecká diskusia o šikanovaní sa začala až v roku 1969 v Škandinávii zásluhou priekopníka v oblasti výskumu, Nóra Dana Olweusa. Šikanovanie definoval ako opakovanú agresivitu jednotlivca alebo malej skupiny agresorov proti jednotlivcovi alebo malej skupine obetí. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší z problémov, ktoré ohrozujú duševný a mravný vývin školopovinných detí. O šikanovaní se začalo hovoriť najskôr v súvislosti s jeho zvýšeným výskytom na školách a zhruba o 15 rokov neskôr bola venována pozornosť i šikanovaniu na pracovisku.

O ďalšie rozšírenie tohto výrazu sa tiež zaslúžil aj švédský sociológ práce a priekopník mobbingu profesor Heinz Leymann, keď si všimol určitý druh správania v pracovnom prostredí. Na základe intenzívnych výskumov vytvoril definíciu mobbingu (1984). O mobbingu možno hovoriť vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Ide o zámerné ponižovanie ľudskej dôstojnosti, o poškodzování konkrétneho zamestnanca aktívnym trvalým psychickým tlakom. U nás prvý výskum šikanovania v 70. rokoch urobili psychológovia Miron Zelina a Michal Palovkin.

Aj moje skúsenosti ukazujú, že keď sa isté skupiny ľudí v malom odbore, či útvare dajú dokopy proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, klebetami alebo izoláciou znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z kolektívu -  máme tu problém zvaný „mobbing“.

Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo v preklade znamená niečo obliehať, obklopiť alebo na niečo naraziť, utlačovat, urážať, napádať, vrhať sa na niekoho. Možno ho charakterizovať ako trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného (mobér) voči jednotlivcovi alebo menšej skupine (obeť), je to teror riadený kolegami na pracovisku.

Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť, sabotovať prácu obete, či znepríjemňovanie pracovných podmienok do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko toto sa deje psychickým terorom. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.

Mobbing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky.

Ako príklad na prejavy mobbingu možno uviesť:

    Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia.
    Zistíte, že niekto vás musí ohovárať. Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť. Je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti.
    Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete - a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať.
    Šéf vás odstaví od komunikácie. Nedostávate informácie. Vaše úlohy sú len smiešne úložky v porovnaní s inými. Každú maličkosť po vás šéf kontroluje.
    Ba dokonca šéf začne zvolávať porady, kde sa stanú Vaše úlohy kontrolované pomocou ostatných kolegov.

Takýchto a podobných príkladov by sa dalo uviesť ešte veľa.

Prečo sa však v takýchto prípadoch osoba, ktorá sa postupne stáva obeťou nebráni? Jednoducho preto, lebo si myslí, že na pracovnisku je jediná osoba, ktorú šikanujú a že ak to niekomu povie, všetci si budú myslieť, že je hlúpa a práci nerozumie a nedokáže ju zvládnuť.

Alebo podľa informácií, ktoré prenikajú vo verejnosti, si obeť myslí, že s prejavmi mobbingu sa stretávajú iba ľudia, ktorí sú odlišní, napr. farbou pleti, náboženstvom alebo nejakým handicapom.

Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii.

Ako charakterizovať mobéra, teda osobu, ktorá útočí?

Mobéri majú určité typické osobnostné črty – mnoho z nich patrí do skupiny tzv. sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp.hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie. Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti. Ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. karieristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých, nevynímajúc formu trefných úderov pod pás. Mobér nedokáže predvídať jeho reakciu obete a má pocit ohrozenia z jeho strany, a preto ho chce zo svojho prostredia odstrániť, jedná pre studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií.

Prax nám ukazuje, ako málo závisí mobbing od osobnostných vlastností obete. Hocikto z nás sa môže stať obeťou mobbingu. Často ide o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. Obeť ako  typ človeka je príliš „mäkký“ alebo príliš nízko postavený, vhodný objekt pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť, často je im konkurentom.

Podľa odborníkov súvisí nárast mobbingu so stále tvrdším bojom o existenciu a o kariéru. Ste príliš dobrý a šéf sa bojí, že ho prerastiete, alebo ste nežiadúcou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom.

Mnohí sa stali obeťami mobbingu preto, že sa ich firma potrebovala zbaviť bez odstupného. Znie to síce paradoxne, ale obeťami psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci. Práve naopak, obvykle sú to usilovní a svedomití ľudia. Majú však smolu, pretože sa nezaradili do sivého priemeru a nesplynuli s davom. Impulzom sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť, či utiahnutosť. Rovnako aj nezapadnutie do kolektívu a jeho zvyklostí.

Možno si kladiete otázku čo s tým možno v našej spoločnosti robiť? Ak sa stanete obeť mobbingu, ako sa môžem brániť ?

Žiaľ v našej spoločnosti je ešte stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ používajú praktiky, ktoré neraz hraničia s kapitalizmom najhrubšieho zrna v zmysle „vykorisťovania človeka človekom“.

Takéto protiprávne a možno konštatovať aj protiľudské konanie možno v súčasnosti pozorovať vo všetkých sférach pracovného prostredia, štátnu správu nevynímajúc.

Slovenská legislatíva však tento pojem nepozná. V zákonoch nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému mobbingu, psychického terorizovania a ponižovania na pracovisku.

O tom, že tu máme problém s výskytom veľmi nežiadúceho  javu v spoločnosti svedčí aj nasledovný príklad:

„Asi mesiac pred skončením zmluvy mi začali v práci dávať najavo, že nie sú so mnou spokojní," hovorí obeť mobbingu. "Prekvapilo ma to, pretože som dva roky viedla pobočku firmy a dosahovali sme dobré výsledky. Nakoniec vysvitlo, že šéfov priateľ prišiel o prácu a bolo treba nájsť mu miesto." Obeť sa bránila, ale v boji so zamestnávateľom neuspela a kvôli psychickému tlaku na pracovisku musela začať brať lieky a schudla 15 kíl.

Aj druhý príklad ukazuje na obeť mobbingu: "Zrazu som začala dostávať od vedúcej nezmyselné príkazy. Samozrejme medzi štyrmi očami.A keď som ich vykonala, šéfka poprela, že by mi niečo podobné prikázala. Kolegovia začali na mňa pomaly pozerať ako na nekompetentnú osobu. Potom mi prikázali zostať doma a chceli, aby som podpísala novú zmluvu. Bolo jasné, že sa ma chcú zbaviť, tak som to vzdala a chcela som sa dohodnúť na slušnej výpovedi. Skončilo to tým, že ma zažalovali za hrubé porušenie pracovnej disciplíny."

"Aj v poslednom rozhovore  mi šéfka povedala: "Už viac ako dva roky Vám hovorím, hľadajte si niečo. Aj sama som Vám dávala ponuky z internetu. Veď na internete je ich dosť" Alebo: „Vari tu nechcete ostať do dôchodku..“"

Je veľa takýchto a podobných príkladov, ako sa šíria prejavy mobbingu.

Je možné zvládnuť takéto situácie bez ujmy na zdraví? Určite nie, psychické týranie, ponižovanie a šikanovanie sa na obetiach podpíše vážnym ochorením a dlhou práceneschopnosťou.

Odborníci tiež upozorňujú, že mobbing znamená pre ekonomiku obrovské finančné straty - vyčísľujú sa až v miliardách eur. Útoky mobbingu sú pre obeť vysoko škodlivé.

Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mogginbu trpelo takzvanou post-traumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu, až 15% samovrážd vo Švédsku boli dôsledkom mobbingu. Napríklad vo Francúzsku je mobbing od roku 2002 považovaný za trestný čin a vznikli tu poradne pre mobbing.

A ako je to u nás? Čo na to zákon?  Zákony by mali ochraňovať aj duševné zdravie zamestnancov.

Podľa názoru odborníkov na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska dôsledkom mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku.

V našej legislatíve nenachádzame konkrétne odkazy na riešenie problému mobbingu. Ani žiadna inštitúcia nemá kompetenciu tento problém riešiť. Ale napriek tomu mobbing je na pracoviskách veľmi častý, ako ukazujú aj moje príbehy, a moje skúsenosti.  

Spoločnosť by to nemala tolerovať. Je najvyšší čas, aby sa o tom verejne písalo. Malo by sa to trestať podľa paragrafu, aby si ľudia dobre rozmysleli, či budú mobbing robiť. Nie je to fér, ničiť a znepríjemňovať druhému život človeka na pracovisku. Malo by to spadať pod trestný zákon. Veď tu ide o preukázané ublíženie na zdraví.

Ako sa dajú takéto prejavy riešiť a kde hľadať pomoc? Je každému zrejmé, že je to spôsob „manipulácie“ človeka s druhým človekom v práci. Nakoľko tu ide o ublíženie na zdraví pozrime sa na to z trestnoprávneho hľadiska, na to, aby boli takéto prejavy trestne postihované, musia byť splnené dve podmienky trestnej zodpovednosti, t.j. materiálna stránka a formálna stránka trestného činu.

Materiálna stránka trestného činu spočíva v tom, že sa páchateľ dopustil konania, ktoré spĺňa znaky konkrétneho trestného činu tak, ako sú vymedzené v trestnom zákone. Formálna stránka trestného činu spočíva  jednak v úmysle páchateľa  takého konania sa dopustiť a že miera spoločenskej nebezpečnosti jeho konania dosahuje intenzitu uvedenú v zákone.

Ale  ak to nemáme v zákone, a to nemáme, tak obeť psychických útokov, intríg, šikany a násilia na pracovisku sa nemá, kde brániť a ani na koho obrátiť.  Pre právny štát by bolo vhodné riešiť takéto pracovné problémy formou právneho poradenstva a s odvolaním sa na zákon.

Ale zatiaľ som nenašla inštitúciu, ktorá by mala kompetenciu riešiť a postihovať takéto sústavné a intenzívne psychické útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.

Ak sa obeť rozhodne ísť k lekárovi, tento ju posiela k odborníkovi psychiatrovi, kde sa uvedie diagnóza - depresia, na ktorú sa predpíšu lieky. Ale tu ide o niečo iné a o inú diagnózu. Je pravda, že psychický teror na pracovisku spôsobuje obeti problém v oblasti psychického i fyzického zdravia. To vidia aj lekári. Preto dôsledky psychického teroru na pracovisku rozdelili do dvoch hlavných skupín:

    1. Psychické následky – tie začínajú na základe rozširovaných fám a ohovárania pochybnosťami o sebe, hľadaním viny v sebe samom, strácaním sebadôvery a sebaúcty. Obeť je neustále vystavovaná obrovskému stresu, ktorý negatívne ovplyvňuje schopnosť koncentrovať sa. Často nastupujú depresie, stavy úzkosti, nespavosť, prípadne nechutenstvo. Psychický teror na pracovisku vedie často k totálnemu duševnému a telesnému vyčerpaniu. Stáva sa, že obeť v niektorých prípadoch vidí iba jediné východisko, nedokáže nájsť žiadne riešenie a siahne si na život.
    2. Psychosomatické následky – tie sa prejavujú poruchami činnosti srdca a krvného obehu, bolesťami hlavy, chrbtice, kožnými chorobami, ochorením tráviaceho traktu a čriev, chorobnými poruchami spánku. Človek, ktorý takúto psychickú vojnu na pracovisku zažíva na vlastnej koži, má strach a žije v neustálom napätí. Toto napätie nedokáže utlmiť ani počas voľna a svojej neprítomnosti v neprajnom prostredí. Veľmi často sa stáva, že tento tlak obeť nevydrží a rieši to výpoveďou zo zamestnania.

Čo môže byť motívom sústavného psychického teroru na pracovisku? Čo je cieľom ľudí, ktorí v práci využívajú túto cestu? Podľa výskumov, ktoré sa v súvislosti s týmito otázkami uskutočnili, môžeme uviesť niekoľko základných motívov:

     je ohrozený sociálny status toho, kto tieto útoky koná,
    je ohrozená jeho práca alebo funkcia,
    je ohrozená jeho sloboda v konaní a rozhodovaní,
    chce sa citiť bezpečne a byť uznávaný,
    snaha prinútiť každého jednotlivca, aby sa mu prispôsobil,
    antipatia, odpor voči jednotlivcovi,
    sadistické motívy,psychický útok pre potešenie,
    odvracanie nudy na pracovisku,
    komplex menejcennosti.

Cieľom psychických útokov na pracovisku je:  

    zamedziť obeti medziľudskú komunikáciu,
    znížiť na minimum spoluprácu s obeťou,
    zablokovať jej sociálne väzby,
    poškodiť jej sociálnu vážnosť,
    vytlačiť obeť z pracovného kolektívu či pracovného miesta.

Aj keď v našich podmienkach zatiaľ neexistuje oficiálna inštitúcia, ktorá by psychický teror na pracovisku postihovala, moje skúsenosti ukazujú, že ľudia sú vo vzťahoch na pracovisku často ako vlci. Len čakajú na chybu toho druhého a sú pripravení skočiť.

U nás takto fungujú väčšie podniky, úrady štátnej správy, armáda a pod. Práve pre tieto organizácie je charakteristické hierarchické usporiadanie pozícií - funkcií. Postup na vyššiu funkciu, je založený okrem iného aj na “zásluhovosti”, čo dáva živú pôdu pre vznik mobbingu, hlavne vtedy, keď na obsadenie jedného pracovného miesta je viac kandidátov.

Isť za právnikom a pýtať si právnu radu, to nie je možné. Právnik nemá možnosť pomôcť, nemá na  takéto ľudské správanie zákon, ktorý by mu umožňoval konať.

V posledných desiatich rokoch na Slovensku vzniklo veľa inštitúcii, ktoré majú vo svojom  názve ochranu ľudských práv, napríklad Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, či Verejný ochranca práv. Ale nemajú kompetenciu riešiť správanie toho, kto vykonáva psychický teror na pracovisku. Na to je potrebná legislatívna úprava.

Z legislatívnych opatrení za najdôležitejšie považujem presne definovať, čo treba považovať za prejavy psychického teroru, mobbingu, bossingu na pracovisku, a čo nie a zapracovať to  do Trestného zákona. Tu by mali byť zahrnuté postihy tých osôb, ktoré tento psychický teror vykonávajú a kompetencie riešenia jednotlivých prípadov a spôsob podania opravných prostriedkov (odvolanie).

Administratívne opatrenia by mohli zahrnúť, kde a akou formou môžu pracovníci svoje sťažnosti podať, ich evidencia a posúdenie ďalšieho postupu. Do administratívnych opatrení by som zaradila aj poradenskú činnosť.

Po negatívnych skúsenostiach pri vyšetrovaní prípadov šikanovania za dôležité pokladám, aby bola zachovaná anonymita sťažovateľa do doby začatia alebo ak prípad vyžaduje aj počas vyšetrovania.

Do výchovných opatrení môžeme zaradiť pravidelné odborné školenie pracovníkov riešiacich problém mobbingu. Tu nemôžeme zabudnúť na právnu výchovu, tréningov asertívneho správania, aby sami vedeli posúdiť závažnosť svojho správania, aby adekvátne reagovali na rôzne podnety alebo sa odpútali od nich. Je tu dôležité, aby sa pracovníci naučili určitým zásadám psychohygieny, zvyšovali odolnosť voči stresovým situáciám. Nemalé možnosti tu vidím v sebamonitorovaní a v následnej sebavýchove, kde by bolo možné využívať niektoré ďalšie z behaviorálnych techník.

Veľmi dobre vieme, že šikanovanie, mobbing, bossing  na pracovisku je závažným problémom. Často vidíme iba škody ktoré pociťujú obete šikanovania, tých, ktorí ostali na invalidnom dôchodku. Ak túto problematiku hodnotíme z celospoločenského hľadiska, tak to spôsobuje nemalé ekonomické škody.

Ako ukazujú  aj doterajšie moje úvahy, je najvyšší čas, aby sa začala verejná diskusia, aby ľudia viac vedeli, že tu psychický teror na pracovisku je a stále viac sa medzi nami šíri.
 

Mzdové centrum:  Kultúra zamestnávateľa je panovačná – dá sa s tým niečo urobiť?

1.8.2013

V súčasnosti je ohrozenie existenčných podmienok zamestnanca ovplyvnené silou antagonistických tendencií vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ.

Zamestnanci strácajú presvedčenie, že ak budú v práci húževnatí a budú sa čo najviac identifikovať so záujmami a cieľmi zamestnávateľa, ešte nemajú istotu, že si udržia stabilnú pracovnú pozíciu. Konkurenčné tlaky, zlá firemná kultúra, neetická komunikácia, závisť či zlý štýl riadenia sú častými dôvodmi, ktoré vedú k vzniku konfliktov na pracoviskách. Ak sa konflikty včas nevyriešia, spôsobia prehĺbenie problémov, ktoré často prerastú do podoby psychického násilia. Zamestnanec pod psychickým terorom je prinútený podať výpoveď, dochádza k značnej duševnej nepohode a možnosti poškodenia organizmu dlhodobým stresom, čo sa prejaví aj nástupom posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá má mentálne a psychosomatické dôsledky. Slovenská legislatíva v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť také pracovné prostredie, aby faktory ovplyvňujúce pracovnú a fyzickú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

K častým omylom a chybám u manažérov alebo u lídrov patrí, že si zamieňajú obsah slov – byť nadradený a nariaďovať.

Prichádzala so stiesneným pocitom. Bola vzdelaná a prikázali jej, aby chodila na poštu a kupovala toaletný papier. Vždy bola pracovitá a zodpovedná. Po niekoľkomesačnej práceneschopnosti podala výpoveď.

Z uvedeného príbehu vidieť, že príčinou vzťahových problémov na pracovisku býva zvyčajne vedúci pracovník. K častým omylom a chybám u manažérov alebo u lídrov patrí, že si zamieňajú obsah slov – byť nadradený a nariaďovať. Od pocitu nadradenosti je už len krôčik k tomu, aby si vedúci pracovník začal myslieť, že musí byť mocný. Konflikty vznikajú pri nezlučiteľnosti záujmov a postojov.

Vo všetkých organizáciách sa vyskytujú konflikty. Činnosť organizácie stojí na tíme, keď skupina osôb spolupracuje. Každý človek je individualita, a preto o konfliktné situácie nemusí byť núdza. Je potrebné si uvedomiť, že kvalitu dokážu vrátiť len spokojní zamestnanci, ktorým zamestnávateľ dal dobré pracovné podmienky.

Vzťahy a práca

Zdravé vzťahy by mali byť v manažérskej praxi nielen teoretickým, ale aj praktickým pravidlom. V klíme takej kultúry sú zamestnanci zodpovednejší a robia menej chýb, dokážu efektívnejšie riešiť pracovné úlohy, pretože panujú medzi nimi úprimné vzťahy. Konštruktívne riešenie konfliktov v pracovnom prostredí by malo byť dôležitou úlohou manažmentu v každej firme. Priamo to súvisí s kvalitou práce, lebo neriešené konflikty vedú k demotivácii a následne i k demoralizácii. Riešenie takýchto situácií s jedincami a skupinami je pre manažérov stresová záležitosť, ktorá im zaberá čas potrebný pre inú činnosť. Konflikty pôsobia deštruktívne na psychiku zúčastnených a prehlbujú nepriateľstvo.

Konflikty v práci je možné riešiť troma spôsobmi:

    výzvou k urovnaniu;
    kompromisom;
    pre urovnávanie v prípade zložitosti použiť tretiu stranu, ktorá môže mať na manažéra i zamestnanca vplyv (mediácia).

Násilie v práci – mobbing

Keď si položíme otázku, čo označujeme pod pojmom mobbing, zistíme, že tu ide o rad znevažujúcich komunikatívnych akcií, ktorých sa dopúšťajú kolegovia alebo šéf voči jedincovi. Pojem mobbing (slovo z angličtiny znamenajúce kŕdeľ, zberba alebo skupina zvierat s charakteristickými príznakmi primitívneho správania) použil etnológ Konrád Lorenz, ktorý sa inšpiroval skupinovým správaním zvierat pri útoku na slabšieho jedinca. Nemecký profesor psychológie Heinz Leymann v 80. rokoch minulého storočia ho použil pre popis správania ľudí vo firme. Mobbing zahŕňa rôzne formy pravidelných psychických atakov na zamestnanca po dobu najmenej šesť mesiacov, a to aspoň raz v týždni.

Medzi hlavné symptómy, ktorých je asi 45, patria:

    Kričanie
    Zazeranie
    Ohováranie
    Izolácia na pracovisku
    Zadržiavanie informácií
    Nadmerná kritika
    Nezmyselné úlohy
    Nezadávanie pracovných úloh
    Útoky na rodinné vzťahy

Mobbing je útok kolegov a nadriadených, bossing iba útok nadriadených. Obe formy majú ešte mnoho ďalších špecifických príznakov správania (napríklad stalking – prenasledovanie atď.). Trest pre páchateľa týrania na pracovisku („mobéra“) náš právny systém nepozná. Vo Francúzsku od roku 2002 platí zákon, že zamestnávateľ je finančne sankcionovaný a trestne postihnuteľný. Mobbing by mal byť aj u nás presne zadefinovaný v Zákonníku práce a v Trestnom zákone.

Ako pomôcť obetiam mobbingu?

Mnohé inštitúcie sa zaoberajú ochranou ľudských práv, no žiadna nemá kompetenciu riešiť psychické násilie na pracovisku. V Českej republike vzniklo na tento podnet združenie Práca a vzťahy, ktoré pôsobí aj Slovensku. V Českej republike toto združenie vo forme výcvikových programov aplikuje techniku „konštelácia“, ktorej autorom je nemecký psychológ Bert Hellinger a vychádza zo systematického prístupu k analýze a terapii rodinných vzťahov. Ide o veľmi triviálnu techniku. Z prítomných sediacich osôb zo skupiny sa vyberie ten, kto prichádza s problémom – „herec“ pre hranie rolí a postáv, ktoré sa vyskytujú v probléme. Prínos spočíva v tom, že sa na problém treba pozrieť z rôznych uhlov, a tak získať určitý náhľad alebo objektivitu. S takýmto prístupom je možné problém efektívne riešiť.

Úlohou združenia je:

    monitorovať pracoviská (organizácie, podniky, firmy) s nezdravou firemnou kultúrou a propagovať férové vzťahy,
    dokumentovať prípady narušených vzťahov prejavujúcich sa vo forme mobbingu, bossingu a sexuálneho obťažovania,
    poskytovať psychologické, sociálne a právne poradenstvo prostredníctvom telekomunikačných technológií,
    robiť osvetu v oblastiach medziľudských vzťahov na pracovisku, v médiách a v tlači,
    zvyšovať právne povedomie zamestnancov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov formou individuálnych či skupinových konzultácií, prednášok, zastupovať ich v právnych sporoch,
    vzdelávať a vychovávať širokú verejnosť k občianskej odvahe.

Dá sa vôbec odstrániť mobbing na pracovisku? Zo strany zamestnávateľov záujem o odborné diskusie je minimálny. Častou odpoveďou býva „u nás sa to nevyskytuje“. V západných krajinách je širšia predstava o dôsledkoch mobbingu, preto na úlohu prevencie je kladený veľký dôraz. Spočíva najmä vo vytvorení tzv. protimobbingovej klímy v pracovných tímoch. Vo firmách existuje tzv. antimobbingová dohoda (angl. bosswatch).

Každé pracovisko potrebuje:

    Ustanoviť osobu poverenú monitorovať a kontrolovať a hlásiť prípady o výskyte mobbingu a bossingu.
    Manažéri by mali absolvovať špeciálny výcvikový program pre riešenie konfliktov.
    Každý mesiac by sa na pracoviskách mali uskutočňovať porady zamerané na prevenciu deštruktívnych vzťahov.
    Nový zamestnanec (junior) by mal mať v zamestnaní svojho patróna.

Práca bez mobbingu

Psychické násilie na pracovisku sa stáva čoraz vážnejším problémom. Často vidíme iba dosahy, ktoré pociťujú obete a mnohí ostatní potom na invalidnom dôchodku. Táto situácia spôsobuje nemalé ekonomické škody. A vyriešenie spomínaných problémov je často také jednoduché – stačí si viac všímať, čo robia druhí.
 

bratislava.sk:Pozvánka na prednášku "Úvod do problematiky - mobbing, bossing"

5.6.2013

Prednáška na tému pracovných problémov mobingu a bossingu sa bude konať v 5.6.2013 o 17:00h v miestnosti č. 19 v Primaciálnom paláci. Prednášať budú JUDr. Mária Ritomská a PhDr. Iveta Šipošová.
Občianske združenie Práca a vzťahy pripravilo v spolupráci s Kanceláriou Zdravé mesto Bratislava v rámci cyklu l. prednášku pod názvom: "Úvod do problematiky - mobbing, bossing".
 
Jedná sa o cyklus prednášok odborníkov pre verejnosť, zameraných na zlepšenie zdravotného stavu ako aj na zlepšenie pracovného prostredia v meste.
 

diskriminacia.sk:  Povýšiť mobbing, bossing na tému verejnej diskusie

20.1.2012, Mária Ritomská

Na rozdiel od predchádzajúcich období, v súčasnosti celoživotným ohrozením existenčných podmienok zamestnanca stále viac silnejú antagonistické tendencie vo vzťahu zamestnancov a zamestnávateľov. Zamestnanci strácajú dlhý čas pestované presvedčenie, že ak sa budú v práci usilovať a budú sa čo najviac identifikovať so záujmami a cieľmi svojho zamestnávateľa ešte nemajú relatívnu istotu udržania si svojich pracovných pozícií u zamestnávateľa.
Zamestnanec, ktorý nemá žiadnu istotu v stabilite pracovného pomeru, nemá pocit sociálnej bezpečnosti, odcudzuje sa svojmu zamestnávateľovi.
Stála a dlhotrvajúca neistota a napätie zhoršujú zdravotný stav zamestnancov. Ako sa môže zamestnanec brániť proti mobbingu, bossingu na pracovisku, keď v doterajších právnych predpisoch zamestnávateľov neexistuje žiadna úprava, ktorá by umožňovala brániť sa, ak je poškodená psychika zamestnanca na pracovisku.
Často nevieme, kde je začiatok. Konanie zamestnávateľa býva skryté, rafinované, preto je ťažké hneď reagovať ako obeť. Ale odporúčame viesť si podrobný súpis prejavov mobbingu, aby sa v prípade použitia právnych prostriedkov dalo oprieť o konkrétne fakty, nielen o emocionálne podfarbené všeobecné sťažnosti.
Keďže tu ide o skutkový stav, kedy jednoznačne dochádza k zlyhaniu komunikácie, mal by postihnutý trvať na stretnutí a dožadovať sa vysvetlenia. V prípade odmietnutia netreba ustúpiť, ale žiadať o stretnutie doporučeným listom, ktorý zároveň poslúži ako dôkaz.
Mobbing, bossing na pracovisku sleduje nie priame poškodenie obete, ale jej zastrašenie, aby ju prinútili odísť na vlastnú žiadosť.
Našou víziou je, aby na každom pracovisku bol zavedený interný (antimobbingový) právny predpis – akási antimobbingová dohoda, ktorá bude presne vymedzovať, aké konanie sa považuje za psychický teror na pracovisku, tiež bude upravovať možnosti, ako sa môžu ohrozené skupiny, či jednotlivci brániť, ak budú ohrozené alebo narušené ich práva a v neposlednom rade, aké sankcie postihnú páchateľa.
Na každom pracovisku ustanoviť osobu poverenú na monitorovanie, kontrolu, pomoc, hlásenie o výskyte mobbingu.
Základnou pomôckou, kde by sa mohla každá obeť obrátiť by mali byť nezávislé poradne pre mobbing, bossing.
Vedúci zamestnanci by mali prejsť školením, na ktorom by sa zoznámili so základnými metódami riešenia konfliktov. Ak sa spolupracovníci dostanú do konfliktu, ktorí nie sú schopní a ochotní vyriešiť sami, potom práve ich vyšší nadriadený, ktorý by mal mať znalosti a zručnosti celú situáciu urovnať.
Na každom pracovisku je tiež potrebné usporiadať pravidelné sedenia – vo veľkých podnikoch či v kolektívoch, ich práca je náročná na stresové situácie, preto by sa mali jedenkrát za mesiac konať podnikové schôdzky, na ktorých by sa mal každý účastník možnosť vyjadriť sa k prípadným nedorozumeniam.

Je dôležité zamestnancov s dostatočným časovým predstihom informovať o konkrétnom dátume konania takéhoto stretnutia a o jeho závažnosti. Od týchto pravidelných stretávaní by sa mohlo očakávať, že dôjde k zníženiu počtu sporov na pracovisku, keďže veľa z nich by mohlo byť vyriešených už na začiatku jeho vzniku.

Doporučujeme prideľovať novo prichádzajúcim zamestnancom svojho školiteľa z radov starších a skúsenejších zamestnancov.
Je ešte veľa otázok, ktorými by sme sa mohli zaoberať vo verejnej diskusii.

Pokiaľ, ale prevencia zlyhá a šikana resp. psychický teror sa na pracovisku objaví, je nevyhnutné pristúpiť k riešeniu. Do úvahy potom už prichádza mimoprávna cesta pomocou mediátora alebo v horšom prípade cesta právna.

NRSR : Odpoveď ministra práce J.Richtera na interpeláciu poslankyne NRSR Márie Ritomskej  zo 6.3.2014 vo veci problematiky psychického násilia na pracoviskách 

SÚVISIACE ODKAZY 

karierainfo.zoznam.sk:  Šikanujú vás v práci? Bráňte sa!

4.10.2010

Pojem šikanovanie sa najčastejšie spája s deťmi v škole. Situácie, kedy väčší a silnejší spolužiaci namierili svoju pozornosť na jednotlivca aby ho pripravili o desiatu, vreckové či domácu úlohu sme zažili všetci. Šikanovanie však nie je len výsadou škôl. Pracovní psychológovia čoraz častejšie upozorňujú na rastúci počet šikanovaných zamestnancov.

Existujú dve formy šikanovania na pracovisku. Tá ktorej sa budeme venovať sa označuje mobbing a predstavuje šikanovanie medzi kolegami. Druhá nesie pomenovanie bossing, zameriava sa na šikanovanie zo strany nadriadeného a budeme sa jej venovať niekedy v budúcnosti.

Ako zistiť, či sme obeťou mobbingu?

O mobbingu je potrebné hovoriť, kvôli jeho dopadu na jednotlivca, kolektív ale i celú firmu. Šikanovanie totiž v prípade jednotlivca môže okrem straty motivácie k práci, prerásť až do straty pracovného miesta alebo psychických problémov. Aké formy znepríjemňovania práce teda poznáme.

Nemáte nárok na vlastný názor!

Prvá počiatočná fáza mobbingu. Ten, kto stojí v prípade mobbingu proti vám, automaticky pochováva všetky vaše snahy o možnosť vyjadriť sa k danej problematike. Zamestnanec, ktorý je objektom mobbingu, je neustále terčom kritiky za zvolené pracovné postupy ale aj pri predstavení vlastných myšlienok.

Pre kolegov ste vzduch!

Nebezpečná forma narúšania sociálnych vzťahov v kolektíve. Kolegovia sa vyhýbajú akémukoľvek kontaktu s takýmto pracovníkom. Mobbovaný pracovník nedostáva nielen potrebné socializačné informácie o kolegoch, ale často ani informácie týkajúce sa pracovného procesu.

Naložili vám viac ako dokážete uniesť!

V tomto prípade sa už jedná o jednoznačné snahy poškodiť vaše pracovné meno. Častokrát nezmyselné pracovné úlohy, opakovaná práca na tom istom projekte sú prostriedkami zameranými na vytvorenie tlaku na odchod pracovníka z pracoviska. Často sú zamieňané s bossingom. Spolupracovníci však majú na takomto type správania ešte väčší vplyv.

Ste terčom vtipov kolegov!

Správanie, ktoré v nás vyvoláva nepríjemné pocity môže pochádzať práve z toho, že sme terčom kritiky. Rafinovanosť tohto typu mobbingu spočíva v jeho utajení a postupnom gradovaní. Vtipný kolega je pritom vždy v kolektíve obľúbeným. Pozor však na situácie, kedy svoje vtipy začína orientovať na svojich kolegov. Ak začne „žartom“ komentovať štýl obliekania či spôsob reči alebo práce začína sa skutočný mobbing.

Obťažuje vás aj fyzicky?

V prípade mobbingu sa nejedná vždy len o sexuálne obťažovanie. Mobbingom môžu byť aj rôzne kanadské žartíky namierené proti jednému pracovníkovi. Obťažovať nás kolega môže svojím hudobným vkusom, neustálym rozptyľovaním. Fyzický mobbing môže prerásť od sledovania až po fyzické útoky.

Kto sa najčastejšie stáva obeťou mobbingu?

Najčastejšou obeťou mobbingu sú tri skupiny:

• osamelí pracovníci - napríklad ženy v mužskom kolektíve, ale platí to aj pre mužov v ženských kolektívoch, pracovníci ktorí sa nejakým spôsobom odlišujú od väčšiny (hendikep, orientácia, ...),

• pracovníci s rýchlym kariérnym rastom,

• noví pracovníci.

Mobbing je obrovský fenomén súčasnosti. Brániť sa proti nemu je veľmi ťažké a odstrániť ho z medziľudského správania sa je takmer nemožné. Zamyslite sa preto, či náhodou nie ste objektom mobbingu, teda tým, kto je ním postihnutý. V tomto prípade by ste svoju situáciu mali riešiť s najvyšším predstaviteľom danej spoločnosti – ak je to možné – prípade s najvyššie dostupným predstaviteľom. Ak nepomôže ani tento krok, bude na mieste uvažovať o zmene pracovného miesta. Rovnako si pozrite vyššie spomenuté body a spomeňte si, či náhodou svojím správaním niekoho nešikanujete. Ak je to tak, stali ste sa subjektom mobbingu a máte jedinečnú šancu ísť za svojim kolegom a povedať mu - prepáč, ako som sa ťa niekedy dotkol alebo dotkla.

Mgr. Klára Javorská, specialista pre personálne poradenstvo, Trenkwalder, a. s.

Prešovská univerzita v Prešove: PRACOVNÁ KLÍMA A FREKVENCIA VÝSKYTU BULLYINGU A MOBBINGU U SESTIER NA SLOVENSKU A V ČESKEJ REPUBLIKE

Gáborová, Slávik, Katedra psychológie

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU  V TRENČÍNE:  MOBBING NA PRACOVISKU A ROZDIEL MEDZI USA A SLOVENSKOM

Dominika Koprivová, bakalárska záverečná práca


ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE: MOBBING NA PRACOVISKU

MICHAELA ŠPANKOVÁ, bakalárska práca, 2008

SOCIETAS ET IURISPRUDENTIA 2014: Mobbing a šikanovanie zamestnanca ako forma zneužitia práva, ročník II., číslo 2, s. 35-66

Helena Barancová